Iba krôčik k titulu...

Rally Košice sú pre posádku Igor Drotár – Vlado Bánoci domáci pretekom, a štart na domácej pôde nemusí dopadnúť vždy podľa predstáv.

Igor ako si vnímal štart na domácej pôde?

Preteky na domácej pôde zvyčajne bývajú dvojsečné v tomto prípade to boli pre nás Rally Košice. Na jednej strane človek to tam pozná, lebo je doma a na strane druhej sa veľmi ľahko môže urobiť chybička. Nasadenie je tam samozrejme obrovské, pretože veľmi veľa známych ľudí príde fandiť a každý čaká dobrý výsledok.

Pravdu povediac ja som pri takýchto rôznych predvádzacích a testovacích aktivitách veľmi opatrný. Nikdy nejazdím na 70-80% ako pri normálnych súťažiach, ale idem skôr na 50-60%, aby som šiel na istotu a všetko dopadlo podľa plánov a predstáv. Samozrejme nechcem tým povedať, že by sme Košice začali na 60%. Na Košice sme sa pripravili dobre, tak ako sme vždy zvyknutí. Oprášili sme starý rozpis, ktorý sme troška upravili a rozhodli sme sa zrobiť aj veľmi podstatnú zmenu v nastavení auta.

Štartovali sme s určitým handicapom, pretože už nie sme najmladšia posádka a jedinú súťaž, kde sme si mohli vyskúšať jazdu v noci bolo v tatrách. Prakticky vôbec sme nevedeli, kde by sme sa mohli pohybovať v hodnotení.

Náš štart sa začal rozbalením pekného darčeka od reklamného partnera Liqui Moly, ktorý nám zabezpečil nové kombinézy. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať spoločnosti, ktorá nás sponzoruje.

S dobrým pocitom a poveternostnými podmienkami, ktoré panovali v Košiciach sme sa pustili do nočného boja s našou konkurenciou. My a Jožko Béreš sme mali rovnaký počet bodov v celkovom hodnotení. S veľkým odhodlaním sme sa pustili do boja aj sami so sebou a aj s konkurenciou.

V čom spočívala zmena v nastavení auta?

Čo sa týka nastavenia auta tak tam sme urobili dosť veľký krok, pretože som použil kopcové nastavenie podvozku. To znamená úplne tvrdé pružiny, kvôli charakteru rýchlostných skúšok. Naše rozhodnutie sa ukázalo ako správne, pretože sme hneď prvú RS vyhrali, a to nás hnalo na ďalšiu technickú a ako stvorenú RS pre autá triedy S2000. Vedeli sme, že nič mimoriadne sa tam neudeje, lebo naše auto je trochu dlhé a ťažké. Avšak milým prekvapením pre nás bolo, keď sme zistili, že Jožko Béreš nám naložil iba 0,3 sekundy na celej RS.

Samozrejme nás to povzbudilo, a prišli sme do servisu s tým, že sa auto prekontrolovalo. Všetko bolo v poriadku a mi sme mohli pokračovať ďalej.

Čo sa dialo po servise resp. ako ste absolvovali okruh?

Do druhého kola sme vstupovali s taktikou troška pritvrdiť. Na okruhu som sa snažil ísť precízne a čisto, aj keď sme sa dopočuli od našich fanúšikov, že to až také čisté nebolo. V dvoch zákrutách ma prekvapilo to, že auto mi ostávalo v záťahu a nemohol som ubrať plyn. Nevedel som identifikovať závadu. Mal som pocit, že sa nám zaseklo plynové lanko.

Pokračovali ste ďalej?

Áno, pokračovali sme na ďalšiu RS ale v sprievode vysokých otáčok. Štart som mal troška problémový, lebo voľnobežné otáčky som mal okolo 4 až 5 tisíc. To znamenalo, že som musel štartovať so zhasnutým motorom, aby som mohol zaradiť rýchlostný stupeň, pretože pri týchto otáčkach sa nedá zaradiť rýchlosť.

Jednoducho som naštartoval a pohol som sa z miesta. Po úvodných metroch som zistil, že sa nám ide veľmi dobre.

Z prvého prejazdu som si pamätal niektoré zákruty, kde som vrknul, alebo ubral či pribrzdil no a v tom druhom prejazde som to s úplnou ľahkosťou podržal. Veľmi nás to s Vladom potešilo. V aute vznikla vynikajúca atmosféra. S takouto spokojnosťou sme absolvovali zhruba nejakú tretinu RS s tým, že náhle prestalo auto fungovať a stratilo výkon. Nechceli sme prekážať na trati ostatný posádkam, ktoré by nás na trati určite dobehli a nemali sme istotu, že sa nám podarí dôjsť do cieľa tejto rýchlostnej skúšky. Čakala nás ešte jedna RS, ktorá bola ale dosť ďaleko od servisu. Rozhodli sme sa opustiť trať RS na najbližšom mieste, čo sa neskôr ukázalo ako správne rozhodnutie. Zamierili sme do servisu a vedeli sme, že súťaž pre nás končí.

Prečo ste sa rozhodli nepokračovať v systéme Super Rally na druhý deň?

Na druhý deň sme mohli pokračovať v systéme Super Rally, ale po otvorení kapoty sme zistili, že nám prasklo sanie. Auto si podsávalo vzduch, a tým pádom počítač zadával viac benzínu a nám sa zvyšovali otáčky.

Naše výpočty ukázali to, že sme neabsolvovali 2 rýchlostné skúšky to znamená po 5 minút straty plus čas najhoršieho jazdca a tým pádom sa to vyšplhalo na nejakých 12-13 minút straty. Bolo nám jasné, že pokračovanie v systéme Super Rally nevyrieši nič resp. nebola žiadna šanca na nejaké slušné umiestnenie a už vôbec nie bojovať o titul s Jožkom Bérešom.

Boli ste sa s Vladom pozrieť na trať RS po odstúpení z pretekov?

Áno, zmenili sme úlohu a postavili sme sa do roli divákov. Videl som, že chlapci idú rýchlo.

Naozaj aj jazdci z nižších tried jazdia hranicu toho, čo im auto a financie dovolia. Ostal som veľmi milo prekvapený, že všetci jazdci do jedného dávajú do toho všetko. Môj dojem s pretekov bol naozaj výborný a som rád, že môžem byť v takej spoločnosti ľudí, mužov, žien a chlapcov, ktorý sa tomuto krásnemu športu venujú s veľkou láskou. Môžem povedať, že na Slovensku je vysoká športová úroveň.

Na konci súťaže Rally Košice bolo vyhlasovanie celoročných výsledkov Tempus Rally, kde sme obsadili 2. priečku v celkovom hodnotení, teda obhájili sme minuloročný výsledok. Myslíme si že to bolo veľmi dobré, lebo naši najväčší konkurenti zmenili techniku zo S1600 na S2000.

A čo budúci rok?

Na budúci rok nás čaká veľká výzva , aby sme si mohli zlepšiť hodnotenie o jedno miesto a byť absolútnymi majstrami.

Chcel by som poďakovať všetkým reklamným partnerom, ktorý nás celý rok podporovali v štartoch doma a v zahraničí.

Ďakujem Igorovi za rozhovor a prajem mu veľa šťastia na budúci rok v seriáli Majstrovstiev Slovenska, aby sa im s Vladom podarilo polepšiť si o to spomínane jedno miesto a stali sa Majstrami Slovenska v rally.