Jazda s Václavom Pechom

Redakce ewrc.cz je ráda, že výherce soutěže dostál svému slibu a rozhodl se podělit s vámi o své zážitky z jízdy "wéercéčkem". Výhercův komentář jsme ponechali v původním slovenském znění, abychom neubrali na autentičnosti.

Dva týždne pred Setkáním mistrú v Sosnové sme sa dozvedeli, že moja mama sa stala víťazkou „ Souteže o svezení s Václavem Pechem “. Vzhľadom na to, že ja som vedel najviac odpovedí na súťažné otázky, mama sa rozhodla, že ak to bude možné daruje mi výhru a s Vaškom pôjdem ja.

Po príchode do Sosnovej hľadáme autodróm. Vystupujeme z auta a hneď vieme, že sme blízko. Za cestou sa ozýva burácanie motorov WRC. Na autodróme práve prebiehajú tréningové jazdy. Stretáme sa Petrom Eliášom z eWRC , ktorý nás oboznamuje s ďalším programom a taktiež so skutočnosťou že Vašek nepôjde na jeho Focuse WRC, ale na Toyote Corolle WRC. Trocha nás to zarmútilo, lebo červená Corolla WRC Vaškovi tak nesedí k jeho modrožltej kombinéze . Využívame ešte čas a ideme si pozrieť Corollu do servisu. Dozvedáme sa, že s Vaškom pôjdem v priebehu ďalšej série tréningových jázd. Je chladno. Na okolitých kopcoch vidno sneh. Trať je mokrá, šmykľavá a aj na asfaltových úsekoch je nanosené blato. Je mi jasné, že tento krát jazda nebude o maximálke, prudkom brzdení a akcelerácií, ale skôr o šmykoch.

Vašek prichádza na okruh a z prvých opatrnejších prejazdov okruhu je vidno, že sa s Corollou zoznamuje. Postupne si zvyká pridáva a zrýchľuje. Prišiel rad na mňa. Petr Uhel mi podáva kuklu a nasadzuje jeho žltú prilbu. Začínam mať zvláštny pocit a začínajú sa mi chvieť kolená. Vašek vchádza do depa. Sadám na sedadlo spolujazdca a podávam ruku Vaškovi. Petr Uhel zatiaľ zapína a uťahuje bezpečnostné pásy, pripája intercom a zatvára dvere. Pomaly vychádzame z depa. Vašek sa ma pýta: „Jedeme ?“ Odpovedám: „No jasne, poďme.“

Vašek siahne po prepínači, auto získava typický “WRC zvuk“. Akcelerujeme a cítim ako ma to zatláča do sedačky. Prechádzame zákrutu a prichádza prvé esíčko. Z ľavej stany vidím betónový obrubník a z pravej sa na mňa rúti oceľové zvodidlo. Ja ani nedýcham. Nasleduje asi sto metrová rovinka a na jej konci brzdenie. Zotrvačná sila ma tlačí dopredu. Nasleduje tiahla ľavá, v ktorej mám pocit, že predným nárazníkom šúchame o betónové zvodidlo. V tom ma niečo hodí doľava, režeme pravú zákrutu a ideme cez trávu. V rýchlom slede za sebou nasleduje séria zákrut, z ktorých si pravdu povediac veľa nepamätám. Kým som sa spamätal boli sme preč.

Prichádzame na blatistý šotolinový úsek. Naberáme rýchlosť, nasleduje mierna ľavá a Vašek nebrzdí. Ďalšia ostrejšia ľavá, ktorú prechádzame šmykom. Nasleduje rýchly výjazd na asfalt popod nadjazd a mierna ľavá, ktorú režeme cez obrubník, rýchla rovinka a brzdíme. V tiahlej pravej mám pocit akoby sme boli zadnou nápravou mimo trať. Hľadám v aute niečo ako tachometer. Zrazu prudké dobrzdenie a ľavá, v ktorej Vašek použije ručnú brzdu. Začínam si zvykať na prudké zmeny smeru a rýchlosti, ale hlava s ťažkou prilbou mi stále poskakuje zo strany na stranu. V tom však prichádza prudké stúpanie na nadjazd, ktorý sa zdá pre naše auto veľmi úzky. Opäť sa márne snažím nájsť tachometer. Zatiaľ schádzame dolu z nadjazdu. Nasleduje druhý prejazd celým okruhom. To už si uvedomujem, že auto je takmer v každej ostrejšej zákrute akosi šikmo k smeru jazdy. Dochádza mi, že tieto zákruty prechádzame šmykom. Predposlednú ľavú zákrutu na šotolinovom úseku prechádzame celú dlhým tiahlym šmykom. Keď chcem vidieť cestu pred sebou musím otočiť hlavu sa pozerať cez predný stĺpik a bočné sklo. Výjazd zo zákruty je pomalší, lebo kolesá na šotoline prešmykujú.

Blíži sa cieľ. Spomaľujeme a nasleduje výjazd na asfalt. Motor stráca otáčky a prichádzame do depa. V depe sa ma Vašek ešte pýta: „Jaké to bylo ?“ Ja som schopný iba krátkej odpovede : „Dobréé.“ Vzápätí prichádza Petr Uhel, otvára dvere a uvoľňuje mi bezpečnostné pásy. Ja si ešte podávam ruku s Vaškom a vysmiaty od ucha k uchu uvoľňujem sedadlo spolujazdca ďalšiemu šťastlivcovi. Toto sú dojmy z mojej prvej jazdy v špeciále WRC.

Ďakujem redakcií eWRC a posádke Václav Pech – Petr Uhel za jedinečný zážitok, na ktorý asi nikdy nezabudnem.

Lukáš Gajdoš